Aj otcovia majú svoje dni! Alebo aspoň jeden deň!

Deň otcov nie je žiadna novinka

Okrem miliónov iných vecí, v ktorých som sa plietla, bol práve toto môj obrovský omyl. Vravela som si, čo je Deň otcov za novinku? Pravda je, že začiatok oslavy tohto dňa v sa datuje od roku 1910. Istá Američanka si povedala, že by bolo krásne, keby svoj sviatok okrem matiek mali aj otcovia. Bola to hrdá dcéra vojnového veterána, ktorý po smrti svojej manželky sám vychovával šesť detí. V roku 1966 prezident Lyndon Johnson podpísal prezidentské vyhlásenie, v ktorom určil, že každá tretia nedeľa v mesiaci jún, bude patriť tomuto sviatku.

 

Táááák, historické okienkom máme za sebou, poďme pekne ďalej!

Otec, a ako ho vnímame my

Dopredu vravím, že tento odstavec bude pre zmenu filozofický. Ak vás zaujíma samotný rozhovor, pokojne skrolujte nižšie. 🙂

 

Myslím, že budem hovoriť aj za Olu (ak nie, Oluš, pokojne to prepíš, veď článok na blog dávaš ty), rola otca sa za poslednú dobu ozaj zmenila. Otcovia v modernej spoločnosti sa hádam prvý raz v histórii stávajú aktívnymi spolurodičmi. Často im ostáva aj úloha živiteľa rodiny, a to sú dve stoličky, na ktorých naraz sedia. A to, drahé moje, môže byť ťažšie, ako sa zdá. 

 

Mať tatíka, na ktorého sa môžete spoľahnúť v každej situácii je skutočný médžik. Je to, ako mať súkromného Ironmana len pre seba (dobre, mohol by to byť aj iný superhrdina, no sorry ženy, Robert Downey Jr. je moja slabosť). 

 

Neviem aké je to byť otcom, viem však, že byť láskavým rodičom je makačka. Každodenná drina samého na sebe. Odrazu sa vyplavia vzorce, o ktorých netušíme, že ich máme. Odrazu sú reakcie iné, ako sme čakali, spánku je menej, času na seba mizerne málo.. STOP! Šak vy viete! 🙂 

 

Práve preto v našom rozhovore nenájdete bohapusté frflanie. Dobre, Andy si jednu bonusofku vypýtal. Ale len jednu, fakt! Zistíte, aká je skutočná esencia otcovstva. 

NEcelebritní fortri na káve!

Bola to pekná, slnečná sobota, ktorú sme strávili na záhrade. Andy urobil kávu, Henko druhý raz dobil už dobité mikrofóny, Ola nastavila kameru a ja sa pýtala. Idylka? Jasné, že jedno dieťa spalo v kočíku a ďalšie tri behali okolo. 

 

“Koho si predstavíte, keď sa povie - otec?”, pýtam sa na začiatok. Z fúzatého pána manžela, ktorého iní volajú Heňo rýchlosťou blesku vyletí, “Seba!”. Andy sa pousmeje a pridá sa, “Áno, seba!”. A ja viem, že toto bude skutočne výživné!

Aká je najväčšia výzva otcovstva?

A: Ja si stále hovorím, že, aby boli lepší ako ja!

 

H: To nie je také ťažké! :) 

 

A: Pomôže mi mama!

Čo najviac milujete na svojich deťoch?

H: Ich pani matku. 🙂 Na mojich deťoch milujem najviac moje deti. Od A do Z. Aj keď ma jedujú aj to milujem. 

 

A: Keď vidím, ako sa menia, ako rastú a, ako sa stále viac menia na skutočných ľudí. Už to nie sú deti, sú to proste ďalší ľudia. A to, že v nich vidím nás. Preklavuje ma to. 

Čím sú vám vaše deti inšpiráciou?

A: Sú to presne tie vlastnosti, ktoré majú po Olinke. Ja vidím, že sú už teraz lepší, ako som ja. Veľakrát tam vidím zmes tých vlastností, ktoré máme my tie najlepšie. 

 

H: Andrej, ty žiješ v tak nádhernom sebaklame! 🙂 Ale vážne, mne je úplne zázračná tá detská ľahkosť bytia. Deti nemajú vôbec žiadny filter. Dieťa chce niečo spraviť, ono to spraví. Chce niečo povedať, povie to. Dospelák než niečo vykoná, zbehne sa ti totálny program v hlave. Vyhodnotíš, čo si druhý povie, čo si druhý myslí. Decko to má úplne na háku, ono to jednoducho povie. A to je úplná nádhera. Toto, keby sme vedeli, ako by sa nám dobre žilo! 

 

A tu to zastavím, toto sú len dve, tri otázky z celej kôpky. Načo prepisovať, čo je už natočené? Celý rozhovor s dávkou humoru a kopou múdra si môžete pozrieť priamo vo videu. 

 

Ja (a verím, že naše deti, Krokovic deti a aj Ola sa pridávajú) úprimne ďakujem. Za otvorenosť, za to, že sa vždy vrátite, aj keď niekedy je toho veľa a, že nám je tak láskavo s vami. 

 

Krásny Deň otcov, drahí naši a aj tí vaši!

Napísala pre Kroki a najmä pre Vás Martina Autnerová!