Nechajme deti objavovať: nuda nie je nepriateľ

Blik sem, cvak tam

Zamysleli ste sa nad tým, že dietky majú denne približne bambilón podnetov? O ich pozornosť bojujú všetci výrobcovia blikajúcich hračiek, producenti rozprávok a usporiadatelia krúžkov. Deti majú toľko možností, ktoré sa im ponúkajú cez rodičov, kamarátov. Stále niečo, všetkého veľa. 

 

Nechápte nás zle. Jasné, že ani naše deti nežijú v jaskyni. Normálne majú hračky, niektoré aj blikajú. Boli sme aj v kine, doma si pozrú rozprávku aj na krúžky chodia. Nechceme vyznieť ako bojovníci proti všetkému zábavnému. Len sa nám zdá, že je toho na tie malé hlavičky v tomto veľkom, farebnom svete niekedy až veľa. Veď tých najmenších dokáže zabaviť aj kameň a kaluž. V tichu sa niekedy dejú naozaj veľké veci.

Rozvoj s názvom nuda

Viete, čo sa stane, keď dietko nemá aktivitu alebo podnety? Jeho mozog sa začne snažiť. Snažiť sa vytvoriť si podnet sám. A práve tam vzniká kreativita. Práve v tom momente sa z palice stáva meč alebo čarovný prútik. Kamene sa menia na zlatý poklad a z deky je bunker. A tá kaluž? To vám je razom celý Atlantický oceán!

 

Viete, čo sa môže stať, keď príde nuda? Dietky sa v nej začnú rozvíjať. Učia sa samostatnosti, rozvíja sa ich fantázia, trpezlivosť a schopnosť byť chvíľu sami so sebou. Rozvíjajú svoj vlastný svet. Taký, ktorý si vytvoria ony, a nie ich rodičia, učitelia alebo sprievodcovia. Práve o ten krásny vlastný priestor ich pripravíte neustálymi podnetmi.

Viete, že existuje nuda a nuda?

Nalejme si čistého… no detského šampanského – nuda doma pred telkou je celkom iná ako tá, ktorá sa odohráva vonku. Práve pobyt v exteriéri dáva dietkam to, na čo sú jednoducho moderné hračky krátke! Les totiž nemá návod. Lúka vám nepovie, ako sa s ňou hrať. Neexistuje správny ani nesprávny spôsob. Práve preto je príroda pre deti taká dôležitá.

 

Tam lezú, stavajú, nosia, vymýšľajú. Vďaka tomu spoznávajú vlastné telo, jeho schopnosti, možnosti a učia sa s ním pracovať. Spoznávajú prostredie, zákony prírody a jej krásy. Práve tu vlastne nič nie je. A pritom tam vonku je celý svet. Určite to poznáte – v jednu chvíľu sa drobec nudí a o polhodinku je ponorený do stavania domčeka pre vílu alebo pozorovania chrobákov. 

To najťažšie – nebuďme animátori

Vieme, že toto je tá najťažšia časť pre nás, rodičov. Svojim potomkom chceme dať všetko. Možno to, čo sme sami nemali. Je ťažké vysvetliť, že nekúpite sedemstoprvú hračku len preto, že ju má Peťko zo škôlky. Alebo ustáť, že ste na víkend nepripravili na minútu presný itinerár plný zaujímavých aktivít. No skúste to – nebuďte nonstop animátori. 

 

Dietko viac než dokonale zorganizovaný čas potrebuje pokoj, bezpečie, prítomnosť rodiča, priestor na vlastnú hru a niekedy obyčajný pomalý deň. Nie všetky deti sa musia vyvíjať podľa tabuliek a nie všetky montessori hračky musíte mať doma. Niekedy stačí vziať deku, trochu jedla a vyraziť do lesa. Bez plánu. Bez cieľa zdolať Mount Everest. Lebo niekde tam vznikajú tie najkrajšie spomienky.

Knižný bonus

Táto téma je tak rozsiahla, krásna a miestami veľmi hlboká. Pripravili sme k nej krátky zoznam inšpiratívnych kníh. 

Poslední dítě v lese

Kniha od Richarda Louva je o vzťahu detí k prírode a dôsledkoch ich odlúčenia od vonkajšieho sveta. Louv tvrdí, že detstvo sa stále viac presúva do interiéru, digitálnych médií a organizovaných aktivít. Prepája výskumy z psychológie, pedagogiky a zdravotníctva s konkrétnymi príkladmi, ktoré ukazujú, ako pobyt v prírode podporuje sústredenie, kreativitu, fyzické zdravie aj emocionálnu stabilitu.

Líný rodič

Kniha stavia na jednoduchej filozofii „nechajte ich byť“. Autor Tom Hodgkinson tvrdí, že deti nepotrebujú neustálu organizáciu, drahé aktivity ani permanentnú kontrolu, ale viac priestoru na spontánnu hru, tvorivosť a prirodzený rozvoj. Rodičia vraj často deťom paradoxne škodia práve tým, že sa snažia byť príliš dokonalí.

Vlčie deti

Táto kniha je o slobodnejšom a prirodzenejšom detstve — o deťoch, ktoré majú priestor objavovať svet, nudiť sa, liezť po stromoch a tráviť čas vonku bez neustáleho organizovania dospelými. Baša Števulová spolu s Richardom Van Der Vierenom v nej citlivo pripomínajú, že práve voľná hra, príroda a dôvera v deti rozvíjajú ich kreativitu, odolnosť aj vnútornú istotu.