Poradíme vám ako na cestovanie s deťmi! (časť prvá)
Je február a Ola mi nadšene hlási, že na máj majú rezervovaný karavan. Opäť! Krokovci majú precestované naozaj dosť. S deťmi! Keď počúvam ich zážitky jedno mi je jasné - toto stojí za rozhovor. Od nás, pre vás. Takže ak váhate kam a či cestovať, či je kravan pre vás a, čo si rozhodne zabaliť so sebou, pohodlne sa usaďte a čítajte ďalej. Nasledujúce riadky sú plné inšpirácie super tipov.
M: Kedy ste s vašimi deťmi prvý raz vycestovali a kam? Koľko mali vtedy rokov?
O: Eliška mala dva mesiace, keď sme s ňou išli prvýkrát do Čiech. Ráta sa to? :) Ale také, že ďalej a lietadlom, bolo na Island, keď mala rok a dva mesiace. Tam sme boli tri týždne.
A Kubi? Mal päť mesiacov. Išli sme prvýkrát na karavan.
M: Kde najďalej ste doteraz boli?
O: Najďalej sme boli na Kube, no to ešte bez detí. S deťmi v Nórsku. Hoc,i Island je ďalej. Takže Island! :)
M: Koľko mali decká, keď ste išli prvý raz na karavan? Kam ste vtedy išli?
O: Kubi mal päť mesiacov a Eliška necelé štyri roky. Vtedy sme išli cez Rakúske Alpy do Talianskych Álp, cez Talianske jazerá až k moru a späť na Slovensko. Trvalo to viac ako dva týždne.
M: V čom vidíš rozdiel medzi “klasickou” dovolenkou a tou v karavane?
O: Odkedy sme si vyskúšali dovolenku v karavane a porovnali to s klasickým cestovaním, to sme si mimochodom pripomenuli naposledy minulý rok. Išli sme lietadlom, klasika hotel a všetko, čo k tomu patrí, vieme, že pre náš životný štýl je karavan to pravé. Je to oveľa pohodlnejšie, menej stresujúce a zaujímavejšie. Oveľa viac si to všetci užijeme.

Hotel, kde máš všetko pod nosom je super. Môžeš sa ísť kedykoľvek najesť a máš to bez roboty. No pre mňa je oveľa príjemnejšie a pohodovejšie uvariť napríklad cestoviny s jednoduchou omáčkou a druhý deň navštíviť a ochutnať niečo autentické a lokálne.

Zistili sme, že nás nudí byť niekoľko dní na tom istom mieste v tom istom rezorte. Byť na jednej pláži, pri jednom bazéne, jesť v jednej reštike. Oveľa radšej máme rôznorodosť. Ale zasa neženieme sa. Robíme to tak, že sme aj tri dni na jednom mieste. Keď sa nám niekde zapáči, vytiahneme deku a pol dňa len tak preleňošíme. Deti sa zahrajú, lebo sú na novom mieste. Druhý deň ideme napríklad na výlet bicyklom. Nepotrebujeme nič extrémne adrenalínové robiť, no skôr ide o to, spoznať danú oblasť a nasýtiť sa ňou.
M: Aké si mala ty ako mama, pocity pred prvou cestou karavanom?
O: Tým, že sme išli prvý raz s Kubom, ktorý veľmi zle spával, respektíve, bol extrémne kontaktý a musel byť na mne, vlastne sme zvolili karavan ako super alternatívu. Bolo to vtedy v čase korony, lety sa rušili, hotelom si človek nemohol byť istý. Mali sme pocit, že už fakt musíme niekam ísť. Ísť napríklad desať hodín niekam s Kubom, ktorý doslova vrešťal po pol hodine v aute bolo nemysliteľné. Toto všetko sa dalo dokopy a prišlo nám to ako najlepšia varianta. Vďaka tomu som nemala žiaden stres alebo niečo podobné. Tešila som sa!
M. Aké tri veci si na karavan berieš vždy? Daj nejaké tipy pre ostatné maminy.
O: Malý sušiak na prádlo. Ak si niečo preperieš, dieťa obleje alebo si dáte sprchu a máš kopu uterákov. To je hneď celá kopa prádla, ktoré inak nemáš kde sušiť.
Druhá vec je lavór, vedro alebo nejaká väčšia nádoba. Môžeš tam napustiť vodu a máš malý bazén. Dietky do nej môžu zbierať poklady, chytať žubrienky. No a, keď niečo potrebuješ oprať v rukách alebo vyvesiť prádlo, máš to po ruke. Je to proste super!

Tretia vec je kempingový vozík. Také to, kde môžeš naložiť deti a previesť ich z bodu A do bodu B. Na nezaplatenie je hlavne v kempe, pri večernej hygiene. Hodíš tam deti, uteráky, pyžamá, hygienu. Nemáš plné ruky a cestou späť si deti nezablatia čisté nôžky. Navyše, dietky to využijú ako hračku. Celý deň si tam môžu niečo voziť, zahrajú sa na konský záprah. Inak, ten originálny stojí pár sto eur, môj tip je bazár alebo Decathlon. Nový tam zoženiete tuším za niečo cez 50 €.
Páči sa vám náš rozhovor? V tom prípade, si nenechajte ujsť jeho druhú časť. Dozviete sa kto šoféruje karavan, ale aj, čo sú podľa Krokovcov do karavanu totálne zbytočnosti.
Napísala pre kroki.sk a najmä pre Vás napísala Martina Autnerová.