Kroki majú tri roky: ako sa mení značka a my?

Áno, ja (M.) stále milujem také tie ohliadnutia do minulosti. Nie nekonečné rýpanice, ale skôr letmý kuk. Vtedy zistíme, akú cestu sme už prešli, čo sme dokázali, ale aj to, že tie mega chyby nie sú až tak mega a možno ani chyby. A tak som sa pýtala Oly a Andyho, kde sú Kroki dnes, kde boli, kde nechcú byť. A na záver sa dozviete, či Ola konečne začala piť kávu! Lebo toto je vám moja večná nechápačka. 🙂

 

Inak, ak by ste si chceli prečítať ten prvý rozhovor, je to celkom parádne čítanie – nájdete ho tu. 

M: Kroki majú tri roky. Vnímate ich ako bábätko, škôlkara alebo už pomaly rebelujúceho tínedžera? 

O: Ako bábätko. Ale nie úplne. Vnímam ho stále ako niečo začínajúce a rozvíjajúce sa. 

A: Asi by som vybral škôlkara. Už nejaký čas tu sú. Takže škôlkár.

O: Hm, áno, škôlkar.

M: Koľko ľudí dnes pracuje pre Kroki?

A: Osem. 

M: Keby ste sa vrátili v čase, na začiatok, je nejaká rada, ktorú by ste si dali?

A: Choďte do toho!

O: Hej! A ešte, buďte otvorení, prijímajte rady, pozorujte iných, ktorým to ide, ale držte sa toho svojho. Jednoducho, aby to bolo také naše, ale samozrejme s nejakou sebareflexiou. 

A: Ja sa k tomu ešte vrátim. Dnes vidím, že to celé má zmysel. Ľudia, keď k nám prídu, sa vždy vrátia. Alebo veľká väčšina. Proste robíme to podľa mňa dobre! 🙂

M: Čo komunita okolo Kroki? Zmenila sa?

O: Dnes sa vieme ľahšie nájsť s tými zákazníkmi, pre ktorých Kroki sú. Možno aj my sme sa naučili to lepšie komunikovať a tí ľudia si nás nachádzajú.

A: My by sme si s tými ľuďmi naozaj mohli tykať. Oni sa k nám naozaj vracajú. 

O: Áno, ale stále máme aj veľa nových ľudí.

M: V prvom rozhovore si Ola priala, aby sa zlepšila komunikácia medzi slovenskými distribútormi, ako to vnímate dnes? 

A: Ja to poviem takto – to prianie je tu stále. 🙂

O: Áno, nezmenilo sa nič. Skôr sme sa my naučili v tom celom viac korčuľovať a komunikovať inak. Bohužiaľ, stále to nie je ten typ komunikácie, ako so zahraničnými distribútormi. 

M: Po prvom roku fungovania ste chceli byť „viac vidieť“. Podarilo sa? 

A: Podľa mňa určite. Tak kontinuálne. Treba povedať, že sme nemali žiadne veľké skoky, ale kontinuálne, postupne. Ale vidieť nás je viac aj offline, na rôznych trhoch. Napríklad na Láskavej Stupave alebo Vianočnej tržnici. A určite nás aj tento rok uvidíte kade-tade. 

O: Ja to vnímam cez sociálne siete. Aj keď odozva nie je veľká, stane sa, že príde nárazovo viac ľudí, ktorí povedia, že niečo videli na Instagrame. Vtedy to nepotrebovali, dnes už áno, a tak prišli. 

A: Áno, lebo ľudia rozmýšľajú, pamätajú si a prídu tam, kde im je dobre. 🙂

M: Bol za tie tri roky nejaký produkt, o ktorom ste boli presvedčení, že to bude pecka a trh povedal opak? A naopak, bol produkt, ktorý mal brutálny úspech a ani ste to nečakali?

O: Za mňa ani nie. Ja mám pocit, že to čo si myslíme, že bude super, je super. A ak nie je, tak jediný problém je cena. Aj nám to vyslovene zákazníci hovoria. Otázka je, či je umenie predať, alebo vybrať.

A: Áno, ale napríklad pri topánkach to máš tak, že tie musia sadnúť. Môžu byť aj pekné, aj lacné, ale keď ti nesadnú, neurobíš s tým nič. 

O: Áno, ale myslím, že nebol produkt, ktorý by nás nejako brutálne prekvapil. 

A: Vieš čo, mňa prekvapila jedna značka, ako dobre sa predáva. Ale na druhej strane, keď si to tak človek poskladá, tak to logicky vychádza – je tam dobrá cena, kvalita a aj vizuál. Ale aj tak ma to prekvapilo. 

M: Čo vás na Kroki baví stále rovnako, možno ešte viac, aj po troch rokoch?

A: Ja neviem – sloboda. 

O: Mňa to kreatívno baví stále a viac. Prináša to stále nové otázky, nové výzvy, nové veci, ktoré sa musíš naučiť. Ale takto, keď sa to musím ísť učiť, tak frflem, ale v skutočnosti nerobím nič, čo by ma nebavilo. Nielen grafika a sociálne siete, ale aj riešenie krízových situácií. Keď niečo musíš vyriešiť, vymyslieť. Nie je to úplne rutina. Jednoducho vždy ťa niečo prekvapí a vždy máš čo robiť. 

A: V podnikaní to asi tak je. 

M: Kto z vás častejšie povie vetu ako: “Poďme to skúsiť, nejako to dopadne.” A ako to zvláda ten druhý? 

A: Ja som naposledy povedal – vyskúšajme – tuším včera. 

O: Ale aj ja som taká, že vyskúšajme. Jednoducho, ak je niektorý z nás presvedčený o tom, že niečo bude fungovať, počúvame sa a rešpektujeme sa. Skúšame to a potom si to vyhodnotíme. Nejako to neprežívame navzájom. 

M: Moja obľúbená: fakt pustite fantáziu na plné obrátky – kde by ste si priali, aby boli Kroki o ďalšie tri roky?

A: Tam, kde sú, minimálne!

O: Ja sa musím priznať, že nemám také to vnímanie, kde budeme o desať rokov. Čo asi podnikateľsky nie je úplne ideálne. Žijem prítomnosťou. Najviac do budúcnosti myslím na ďalšiu zimnú kolekciu, ktorú potrebujeme teraz dať dokopy. 

A: Ja mám skromné prianie. Udržať to aspoň tam, kde sme teraz, aby to nešlo opačne. My stále rastieme. Ten náš názov Kroki – my nejdeme skokovo, my ideme vyslovene krokmi. Tie roky sú stále pevnejšie, stabilnejšie tým, ako rastieme a starneme. Stále máme tú chôdzu stabilnejšiu. Takto to naozaj je. Pomaličky, ale stabilne. Nepotrebujeme nijako skákať rýchlo. Čiže ak sa o tri roky budeme posúvať v tempe ako doteraz, bude to úplne super. 

M: BONUS: Ola, stále si nezačala piť kávu? 😀

O: Nie, nezačala som piť kávu.

A: A ja som neprestal!

O: A nezačala som ani s alkoholom – ešte!

 

Sím vás, koľko matiek na materskej nepije kávu? Ak si aj ty jednou z nich, napíš nám, nech vieme, že materských jednorožcov je na svete viac!